História DHZ v Merníku

V dôsledku častých požiarov v obciach a mestách, ktoré spôsobovali veľké materiálne škody, v druhej polovici 19. stor. rozhodlo Uhorské kráľovské ministerstvo vnútra o zriaďovaní dobrovoľných protipožiarnych (hasičských) zborov na území Slovenska. Na sklonku 19. stor. (r. 1889) vedenie Zemplínskej župy nariaďuje vedeniu obcí vytvorenie hasičských zborov a zakúpenie príslušnej techniky. Koncom 19. stor., podľa niektorých archívnych dokumentov v Merníku (za pôsobenia richtára Michala Leheta) už existovala povinnosť dodržiavať určité opatrenia ako požiarom predchádzať a čo robiť v prípade ich vzniku, ktoré schvaľovalo obecné zastupiteľstvo. Zároveň mala obec hlásnika a medzi jeho povinnosti patrilo upozorňovať na prípadný požiar (pokrikom, trúbením, zvonením a pod.) a na dodržiavanie protipožiarnych opatrení. Ku koncu 19., prípadne začiatkom 20. stor. mohol teda v Merníku existovať miestny hasičský zbor, k čomu navádzajú určité indície (napr. v obci sa nachádzala stará ručná hasičská striekačka). Zatiaľ však na to neexistuje priamy písomný doklad. V 20-tych rokoch 20. storočia vznikol nový (ale s najväčšou pravdepodobnosťou obnovený, nadväzujúci na existenciu starého ešte z 19. stor.) hasičský zbor v Merníku. Medzi jeho zakladateľov patril učiteľ na tunajšej evanjelickej a.v. škole Vojtech Cuker, ktorý si na pôsobenie v zbore spomína takto: "Keď som v roku 1926 prišiel do obce za učiteľa, na školskom dvore našiel som vyhodenú starú, rozbitú, menšiu dvojkolesovú striekačku. Pomyslel som si, že občania striekačku nepotrebujú, hoci v obci boli zväčša drevené, slamou kryté domy. Do obce od Vranova viedla cesta, ktorá bola vo veľmi zlom stave. Často som myslel, čo keby obec navštívil nebezpečný hosť-požiar? Obec za takého stavu by bola premenená na spálenisko a občania ožobráčení. Požiarne poistenie bolo v obci neznámym pojmom, ba nebolo ani peňazí na úhradu poistného. Začal som presviedčať niektorých členov obecného zastupiteľstva, ale hlavne nebohého Michala Kožeja. starostu obce, o potrebe založenia dobrovoľného hasičského zboru (ďalej iba DHZ) a zakúpenie potrebnej striekačky. Získal som niekoľko mladých ľudí, ktorí boli ochotní vstúpiť do zboru a začať pracovať: Z nich najoddanejší boli: nebohí Palko Lehet a Jozef Hajník, Jozef Kostelník; Juraj Hajník z Kamenca, Jozef Lacko, už nebohý Ján Hajnik Z kaštieľa a ďalší, ktorí sa stali zakladateľmi DHZ. Oni potom získavali ďalších, takže koncom júna 1929 za účinnej pomoci nebohého Michala Kožeja, starostu obce a bývalej Okresnej hasičskej jednoty vo Vranove bol založený DHZ v Merníku. Prvým veliteľom zboru bol Vojtech Cuker a v ďalších rokoch Palko Lehet. V roku 1930 bola zakúpená dvojkolesová ručná striekačka od DHZ vo Vranove a svojpomocne postavená drevená zbrojnica. V tomto roku už DHZ mal 23 členov. Pravidelne týždenne boli technické a taktické výcviky a častejšie aj nočné cvičenia. Každý člen DHZ s presvedčením pripravoval sa na boj proti požiaru a záchranu života ako i majetku spolu- občanov. Rozvinula sa aj bohatá kultúrno-osvetová práca usporiadaním spoločenských večierkov, divadelných predstavení a ďalších podujatí, lebo osobný vystroj sme si mohli zadovážiť jedine z vlastných prostriedkov."

            Jeho spomienky na zakladanie zboru nám upresňujú niektoré archívne doklady, uložené na obecnom úrade v Merníku. O zvyškoch pravdepodobne požiarnej (či hasičskej) knihy nachádzame torzovité údaje o miestnom hasičskom zbore z rokov 1929 - 1951. Potvrdzujú spomienky V. Cukera, že mernícky DHZ vznikol v priebehu roku 1929. K jeho predvoj novým veliteľom patrili ako prví Vojtech Cuker a Andrej Kostelník (1937 - 1945). Medzi prvých dobrovoľných hasičov v roku 1929 patrili: Ján Kostelník, Jozef Kostelník, Jozef Dankovič, Jozef Hajník Krupa, Andrej Madura, Andrej Kozák, Michal Hajník N., Juraj Hajník M., Michal Kostelník, Andrej Hajník Ž., Jozef Hajník Ž., Ján Hajník Leško, Ján Hajník H., Ján Kováč, Jozef Manduľák, Michal Madura, Andrej Kostelník, Ján Sabo, Michal Vozár, Jozef Lacko, Michal Vagaský, Jozef Hajník L., Juraj Madura, Michal Kamenský, Ján Michaľov, Štefan Hajník, Jozef Krištan. V nasledujúcich rokoch bolo zloženie miestneho zboru pomerne stabilné, vymenilo sa iba málo jeho členov a v predvojnovom období dosahoval ich počet v priemere okolo dvadsať evidovaných členov. Ako zaznelo v spomienkach V. Cukera začiatkom 30-tych rokov 20. stor., miestni hasiči získali od Okresnej hasičskej jednoty vo Vranove prostriedky na zakúpenie ručnej dvojkolesovej hasičskej striekačky a aj s finančnou podporou vedenia obce si členovia zboru zakúpili uniformy. Svojpomocne si postavili aj drevenú hasičskú zbrojnicu (s pôvodným názvom "Hasičské skladište"). V priebehu 30-tych rokov 20. stor. sa hasiči zúčastňovali pravidelných cvičení (každú prvú a tretiu nedeľu v mesiaci) a vykonávali rôzne služby ako preventívu pred požiarmi. V prvej polovici 30-tych rokov bol členom vedenia Okresnej hasičskej jednoty vo Vranove Vojtech Cuker, čo bolo pravdepodobne dôkazom dobrej práce a činnosti dobrovoľných hasičov v Merníku. Po druhej svetovej vojne bol veliteľom DHZ v Merníku až do roku 1951 Pavel Lehet. V roku 1950 na základe zákona č. 62/1950 Zb. nastala reorganizácia v systéme hasičských zborov, pričom sa hasičské zbory premenovali na požiarne a aj v Merníku akceptovali túto zmenu. O tomto kroku sa rozhodlo na schôdzi konanej 20. januára 1951, kedy bol za predsedu miestnej Československej hasičskej jednoty zvolený Pavel Lehet (nar. 1896) a veliteľom miestneho požiarneho zboru Michal Kožej (nar. 1913). Tunajší požiarny zbor sa vtedy skladal z troch družstiev, ktorých veliteľmi boli Michal Hajník (nar. 1916), Jozef Hajník (nar. 1902) a Ján Kostelník (nar. 1909). V roku 1951 miestny požiarny zbor vlastnil dve ručné striekačky (už nepoužiteľné) a príslušnú výstroj, ktorá však nebola celkom vyhovujúca. Práve na spomínanej schôdzi sa uzniesli na požiadavke zakúpenia jednej motorovej striekačky DS 16 s obsahom 1600 l s plnou výzbrojou a výstrojou, zároveň aj rovnošiat pre 30 členov vtedajšieho požiarneho zboru v Merníku.

            Tzv. "Februárové víťazstvo československého pracujúceho ľudu" v roku 1948 prispelo následne k rozličným zmenám v našej spoločnosti. Menilo sa zloženie Národného frontu a jeho súčasťou sa stali rozličné dobrovoľné spoločenské organizácie, medzi ktoré patrili aj hasiči, či neskôr požiarnici. Po roku 1953 v Merníku existovala základná organizácia Zväzu požiarnej ochrany (ďalej iba ZO ZPO) a jej príslušníci získali pre svoju činnosť motorovú hasičskú striekačku. Medzi predsedov miestnej ZO ZPO v 50. rokoch patril Ján Lacko. V nasledujúcich desaťročiach k funkcionárom (predseda, či požiarny veliteľ) ZO ZPO patrili Jozef Balberčak, Juraj Dankovič, Ján Kostelník, Ján Švarbalík, Pavol Fejo, Pavol Balberčak. Schválením zákona 314/200 l Z. z. bola prijatá zmena názvu organizácie profesionálnych požiarnikov na "Hasičský a záchranný zbor". Termín "požiarnik" bol nahradený pôvodným označením "hasič", tak ako tomu bolo pred polstoročím. V obciach, teda aj v Merníku došlo k zmene názvu na dobrovoľný hasičský zbor. Súčasným predsedom jeho miestnej organizácie je Pavol Temery. Základnou činnosťou práce dobrovoľných hasičov, či požiarnikov v Merníku v povojnovom období až do súčasnosti bolo chrániť majetok občanov, obce a štátu pred požiarom. V roku 1970 bola v obci v rámci akcie" Z" dobudovaná požiarna zbrojnica nákladom 126 tisíc Kčs, v ktorej umiestňovali svoju požiarnu výzbroj a výstroj (v roku 1979 do ich výzbroje patrili dve hasičské striekačky - PPS-12 a PPS- 8, rôzne hasičské vybavenie - rebríky, hadice, prúdnice a pod.) 167 Členovia miestnej organizácie sa pravidelne zúčastňovali na obvodných (v posledných rokoch boli viackrát súťaže v Merníku) a okresných prehliadkach (v roku 1999 bola v Merníku) a na súťažiach pripravenosti na boj s požiarom, zameriavali sa na preventívu, podieľali sa na rôznych brigádach pri úpravách v obci, prispievali svojou prácou a činnosťou na školách k výchove mladej generácie (viď súťaž "Mladý požiarnik" v spolupráci s miestnou základnou školou, viedli miestny krúžok Mladých požiarnikov apod.). Miestna organizácia je jednou z najaktívnejších v rámci okresu Vranov n. T. už niekoľko desaťročí. Mernícke hasičské družstvá dospelých, dorastencov a v 80-tych rokoch 20. stor. aj dorasteniek prinášali zo súťaží rozličné ocenenia. O úspešnosti členov DHZ v Merníku svedčí aj miestnosť hasičskej zbrojnice, v ktorej visia diplomy a ocenenia. Ku cti členov DHZ patrí skutočnosť, že v roku 2002 si svojpomocne dokázali upraviť miestnosť v hasičskej zbrojnici, ktorá slúži ich potrebám. Urobili tam novú podlahu, zrekonštruovali strop a steny obložili drevom, čím si vylepšili pracovné podmienky a uvedené priestory im slúžia aj ako reprezentačná miestnosť. Sú v nej vystavené rôzne ocenenia, ktoré miestni hasiči získali na súťažiach. Zo súčasných funkcionárov, na pleciach ktorých leží práca a činnosť DHZ, treba spomenúť predsedu Pavla Temeryho, Marcelu Krištanovú a jej manžela Jaroslava Krištana.